Hrad Gýmeš

12. listopadu 2017 v 17:00 |  Blízka minulosť
1318 Gymes / 1322 Ghimus, Gymus

Gýmeš je zrúcanina hradu na strmom kremencovom kopci Dúň vo výške 514 metrov nad morom na južnom svahu pohoria Tríbeč, severne od obce Jelenec. Zrúcania je širokou dominantou okolia. Je taktiež jedným z rodových hradov Forgáčovcov, spolu s Haličským zámkom.



Jadro hradu tvorilo približne trojuholníkvé nádvorie ohraničené z dvoch strán hradbami. Východnú stranu ohraničovala dominantná hranolová veža s výraznými opornými piliermi, s pozdĺžným palácom, podkovitou vežou a hradnou bránou. V priebehu storočí pribudli ďalšie obytné a prevádzkové priestory. Spojením samostatne stojacého paláca Tomáša Forgáča s vnútorným hradom vzniklo východné predhradie prístupné cez bránovú vežu. V zakončení predhradia neskôr postavili vežový palác, ktorý pri barokovej prestavbe hradu v 18. storočí premenili na hradný kostol svätého Ignáca. Ďalší vežový palác bol postavený na konci stredoveku z vonkajšej strany vnútorného hradu a jeho ochranu zabezpečili delostreleckým bastiónom. pred bránu východného predhradia pribudla mohutná delová bašta, prístupná cez tunel vysekaný do skaly.
Dnešnú, hotizontálne pôsobiacu siluetu stredovekého hradu modelujú tvary zachovaných častí hradného muriva a konštrukcií hradných budov a opevnení. Otvory okien a vstupov si zachovali na viaceých miestach kamenné obruby. Neskorobaroková architektúra kaplnky je čitateľná najmä členením stien zdvojenými pilastrami a profilovými rímsami, ktoré kedysi niesli klenbu.


Hrad dal postaviť pravdepodobne v roku 1253 - 1270 na mieste starého hradiska Ivankov syn Ondrej, účastník bitky pri Slanej. Najstaršie jadro hradu tvoril hradobný múr neskorogotického opevnenia, ktoré uzatváralo trojuholníkové nádvorie. Na južnej strane na vyvýšenine bola hranolová veža s obytnou a obrannou funkciou. Koncom 13. storočia pristavili ďalšiu vežu. Medzi veže potom postavili paláce v spoločnom opevnení. V takejto podobe poznal hrad Matúč Čák Trenčianský. Takto stál do 15. storočia.
V polovici 13. storočia ešte hrad nestál v takejto podobe. Dostal ju po spojení opevnením ďalľích menších budov, hradov, ktoré stáli v tesnej blízkosti. V období medzi 9. a 13. storočím, na mieste nazývanom Pustý Gýmeš bolo 10 menčích osád, z ktorých ostala iba jedna, Jelenec. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1113, kedy sa obec uvádza v súpise majetkov zoborského kláštora benediktínov.
V Zoborskej listine sa riešia majetkové pomery benediktínskeho kláštora. V roku 1226 obec Gýmeš daroval kráľ Ondrej II Ivankovi z roku Hont-Poznaň. V roku 1295 obec tvorili dve osady, Horný a Dolný Gýmeš, ktoré boli od seba oddelené lesom. Už v tejto dobe sa spomínajú vinice. Hrad Gýmeš dobyl v roku 1302 Matúš Čák Trenčiansky, privlastnil si ho a nechal tu svojho poverejnika menom Detre. V roku 1312 vyhnali kráľovské vojská Matúša Čáka a hrad ostal v kráľovskom majetku do roku 1386. V roku 1350 kráľ Ľudovít Veľký udelil obyvateľom Horného Gýmeša právo týždenného trhu za ich služby voči kráľovi.
V roku 1356 kráľ daroval hrad Gýmeš kráľovnej Márii. Na jej požiadanie Blažej Forgáč zabil Máriinho soka kráľa Karola Malého z rodu Anjou, ktorý vládol iba 39 dní. Dar pre Blažeja, ktorý ako prvý použil meno Forgáč, bol hrad aj s príslušnými majetkami. Do Hont-Poznaňovho erbu, na základe armalésu pribudla postava ženy kráľovnej Márii. Blažej bol zakladateľom erbu a rodu Forgáčovcov. Pol roka po získaní hradu bol Blažej popravený sťatím hlavy v Taliansku u vdovy Margity. Po jeho smrti začali spory o tento hrad. Kráľ Žigmund v roku 1400 rozhodol, že hrad budú vlastniť synovia Peter a Mikuláš Forgáč. Ich chamtivosť neskôr vyústila do sporov s cirkvou. Majetkové nezhody gýmešského panstva s opátom vo Svätom Beňadiku v roku 1403 riešil gýmešský zemepán Mikuláš Forgáč rabovaním požitavských obcí.

Začiatkom novoveku sa Turci niekoľkokrát pokúsili dobyť hrad. Podarilo sa im to až v roku 1576, kedy ho zničili. V roku 1610 vypukla vzbura , pretože Forgáčovci vyberali príliš vysoké dane a nútili poddaných veľa pracovať. Vzbura bola majitaľmi hradu kruto potlačená.
V roku 1613 dal Žigmund hrad opraviť. Keď bol v roku 1618 zvolený za palatina, bojoval proti sedmohradskému kniežaťu Gabrielovi Betlenovi. Ten sa mu so svojim vojskom prišiel pomstiť, majetky vyplienil a hrad podpálil. V roku 1619 Forgáč požiadal Tekovskú župu o pomoc pri oprave hradu. Hrad opravili, vyzdobili a zariadili a v roku 1663 hrad znovu dobyli Turci.
Práce na obranných zariadeniach pokračovali aj v 16. storočí, kedy pristavali pri vstupe do hradu vežu lichobežníkového pôdorysu a valcovitú vežu. Opätovné množstvo roboty, vysoké dane a poplatky vyústili do ďalšieho roľníckeho povstania, ktoré bolo taktiež kruto potlačené. Pri obnove hradu dobytého Turkami, po páde Nových Zámkov na jeseň 1663, postavili na južnej strane, najviac ohrozenej strane, nové opevnenie s delovými baštami. )Gýmeš bol jedným z mála hradov, kde prebiehali stavebné práce ešte aj v 18. storočí. V tomto období sa premenil gotický palác na rodovú kryptu Forgáčovcov s kaplnkou.
Začiatkom 18. storočia počas Rákocziho povstania cisár Jozef I predal hrad českému kancelárovi Jánovi Vratislavovi. Od neho odkúpil hrad rožňavský biskup Pavol Forgáč, ktorý ho opravil. Na hrade dal postaviť štyri kaplnky, z ktorých sa zachovala jedna, kaplnka svätého Michala. Bol to patrón hradu a na výročie bývali veľké oslavy. Pod kaplnkou bola hrobka Forgáčovcov s veľkým krížom z alabastru. Biskup Pavol dal v obci Gýmeš postaviť kostol a barokový hrad a po presťahovaní dedičov sa začal písať koniec hradu.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.