Deň bez včerajška

26. listopadu 2017 v 19:00 |  Tajomstvá vesmíru
Pred veľkým treskom nebolo nič, len absolútne "prázdno", ktoré sa nedá ani predstaviť. O vývoji vesmíru sa rozhodlo v prvej sekunde po veľkom tresku. Bolo to obdobie, v atmosférických jednotkách úplne zanedbateľné ale nabité dôležitými kozmickými udalosťami.



10-43 sekundy - začiatok procesu
V tomto okamihu začali mať zmysel pojmy ako sú priestor a čas. Pri teplote 1032 °C dochádza vo vesmíre rozmeru nepatrného bodu s rozmerom 10-32 centimetra obsahujúceho zmiešaninu neustále vznikajúcich a zanikajúcich častíc a antičastíc k prvej významnej udalosti. Začala sa oddeľovať gravitácia a vznikla tak samostatná gravitačná sila. Toto oddelenie bolo jedným z fázových prechodov, pri ktorých sa sily vo vesmíre postupne oddeľujú zo spoločnej interakcie v závislosti od klesajúcej teploty.

10-32 sekundy - začiatok inflácie
Silná interakcia začala zamŕzať a v okolitom vákuu sa začali objavovať kvantové bubliny. Jedna z nich sa začala obrovskou rýchlosťou rozpínať. Do tohto okamihu boli všetky sily s výnimkou gravitácie zjednotené. To viedlo k nestabilite symetrického vákua a k uvoľňovaniu prebytočnej energie. Takto vznikali nové častice a silná interakcia začala vymŕzať.

10-32 sekundy - zastavenie inflácie
Rozpínanie vesmíru prechádza na omnoho pomalšie, stále však nepredstaviteľne mohutné tempo. V tomto okamihu existujú dva typy častíc. Jedným z nich sú kvarky, ktoré cítia silnú interakciu a leptóny, ktoré cítia doteraz nerozlíšenú elektroslabú interakciu.

10-11 sekundy - rezdelenie elektroslabej interakcie
Teplota poklesla na 1015 °C, čo predstavovalo ďalší bod mrazu. Elektroslabá interakcia sa pri procese narušenia symetrie delí na samostatnú elektromagnetickú silu a slabú interakciu. Nosiče slabej interakcie sa stavajú ťažkými, zatial čo nosiče elektromagnetizmu majú nulovú hmotnosť.

10-6 sekundy - zmiznutie kvarkov
Kvarky a antikvarky sa až do tejto chvíle pohybovali priestorom, vytvárali sa, anihilivali a interagovali s ďalšími časticami. Potom, čo sa vesmír ochladil na 1013 °C nebolo dosť energie na to, aby mohli kvarky voľne vzniknúť.

10-4 sekundy - vznik baryónov
Vesmír sa zväčšil asi na veľkosť dnešnej slnečnej sústavy. Pri ďalšom poklese teploty sa zastavila anihilácia a ostavajúce kvarky sa skladajú na protóny a neutróny.

1 sekunda - únik neutrín
Neutrína, na ktoré pôsobí iba slabá interakcia boli do prvej sekundy veľmi aktívne. Na konci prvej sekundy bola slabá interakcia tak slabá, že nemala nad neutínami žiadnu moc a neutrína sa voľne rozlietali.

100 sekúnd - vznik prvkov
Protóny a neutróny spolu reagujú a vznikajú jadra hélia. Ďalších približne 100 tisíc rokov sa neudialo nič zaujímavé. Vodík, hélium a nepatrné množstvo ďalších ľahších jadier zmiešaných s elektrónmi a žiarením postupne chladnú na teplotu rozžeraveného železa vo vysokej peci.

300 000 rokov - vznik svetla
Elektróny sa začínajú zväzovať s jadrami. Začali vznikať prvé atómy. Žiarenie už nemá dosť sily aby rozbíjalo atómy hélia a preto nie je pohlcované. Vesmír sa stával priehľadným a je vyplnený svetlom.

1 miliarda rokov
Začali sa formovať prvé galaxie.

15 miliárd rokov
Dnešný vesmír.

Zdroj: vesmír.sk
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.